Na ochranu životného prostredia sú vyčlenené vyše 4 miliardy EUR

Minister Peter Žiga o novom smerovaní Slovenska

Koncom minulého roka sa v Paríži uskutočnila konferencia COP 21, ktorej výsledkom má byť prijatie Medzinárodnej dohody o zmene klímy. Na Slovensku začal platiť nový zákon o odpadoch a vláda zákonom stanovila zákaz vyvážania vody do zahraničia. O pripravovaných novinkách, možnosti získať granty z únie, či toxickej skládke pri Žitnom ostrove sa magazín Green Business Revue rozprával s ministrom životného prostredia Petrom Žigom.
 

Nový zákon o odpadoch sa javí ako pomerne revolučný. Samosprávy ušetria desiatky miliónov eur, ľudí budete motivovať k separovaniu, stúpnu pokuty za čierne skládky. Čo si od nového zákona sľubujete a ako dlho potrvá, kým si naňho ľudia zvyknú?

Novému zákonu o odpadoch dávam prívlastok revolučný, lebo naozaj zásadným spôsobom mení systém organizácie odpadového hospodárstva na Slovensku. Pristúpiť k jeho príprave nás motivovala hlboká nespokojnosť s tým, že na Slovensku končia na skládkach až tri štvrtiny komunálneho odpadu a len zvyšná štvrtina sa zhodnocuje. Vo vyspelých európskych štátoch je tento pomer opačný. Preto sme sa rozhodli podniknúť kroky, ktoré by Slovensko nasmerovali k nim. Skládkovanie je totiž ten najhorší spôsob nakladania s odpadom. Je nielen nehospodárny, ale súčasne aj najrizikovejší pre životné prostredie. Zmeniť tento stav sa dá len razantnou podporou triedeného zberu a následného recyklovania. Z praxe vidíme, že obyvatelia Slovenska triediť chcú, ale nemali na to dobre nastavené podmienky. Situácia by sa mala dramaticky zmeniť k lepšiemu potom, keď sa nový zákon o odpadoch dostane do života.
 

Zákon vstúpil do platnosti 1.januára 2016. Bude dostatok času vyhodnotiť jeho reálnu efektívnosť v praxi?

Zákon nadobudol účinnosť prvým dňom tohto roka. Vzhľadom na svoju komplexnosť a zložitosť bude mať istú nábehovú krivku, spojenú napríklad s postupným utlmovaním zrušeného Recyklačného fondu a štartovaním činnosti nových Organizácií zodpovednosti výrobcov. Na vyhodnocovanie efektívnosti zákona ako celku si preto budeme musieť počkať. Zákon zavádza aj opatrenia, ktorých efektívnosť bude možné overiť pomerne rýchlo, napríklad v oblasti sprísnených pravidiel výkupu kovov.
 

Od začiatku roka sa definitívne skončilo s hotovosťou na šrotoviskách, nahradili ju poukážky, alebo platba na účet. Vykupované železo má byť sedem dní pod dohľadom kamier. Aké opatrenia učiníte aby sa tieto nariadenia neobchádzali? Čo hrozí ľuďom v prípade ich porušenia?

Veľmi rázne následky. Ten, kto sa bude snažiť obchádzať povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, príde o možnosť prevádzkovať zberňu a okrem toho sa vystavuje aj riziku trestnoprávnych dôsledkov pre spolupáchateľstvo trestnej činnosti, pre ktorú sme k sprísneniu pravidiel výkupu kovov pristúpili. Navyše, je známe, že náš pôvodný návrh bol zakázať výkup kovov od fyzických osôb. Ak by sa vyskytli pokusy, na aké sa pýtate, nemáme problém vrátiť sa k nemu.
 

Na akciu Veľké upratovanie Slovenska sa vyčlenilo 10 miliónov eur z Recyklačného fondu. Myslíte, že to bude stačiť na odstránenie približne 7 tisíc čiernych skládok, ktoré sa na Slovensku nachádzajú? Čo treba urobiť, aby sa na Slovensku zamedzilo vzniku ďalších čiernych skládok?

Suma 10 miliónov eur, ktorú sme v rámci akcie Veľké upratovanie Slovenska vyčlenili, ani nemá ambíciu vyriešiť odstránenie všetkých existujúcich čiernych skládok, ktoré na našom území máme. Ide o sumu, ktorá má výrazným spôsobom pomôcť samosprávam miest a obcí pohnúť s riešením dlhodobého problému, na ktorý doposiaľ nemali vo vlastných rozpočtoch peniaze – zbaviť sa najmä starých čiernych skládok. Navyše, táto suma nemusí byť konečná, o prípadnom pokračovaní akcie rozhodneme po vyhodnotení tej aktuálnej. Na to, aby nevznikali nové čierne skládky, musia predovšetkým zmeniť prístup samotní obyvatelia miest a obcí. Nielen tým, že budú ukladať odpad len tam, kde majú, ale aj tým, že nebudú ľahostajní k tým, ktorí tak nerobia. Len samotné sankcie, ktoré obsahuje aj nový zákon, problém nevyriešia.


V bratislavskej Vrakuni sa nachádza veľmi nebezpečná toxická skládka po bývalých chemických závodoch. Existuje nejaká stratégia na jej odstránenie? Kedy by k tomu mohlo dôjsť?

Podrobný geologický prieskum potvrdil, že sa priamo na skládke pod povrchom nachádzajú vo vysokej koncentrácii nebezpečné látky ako pesticídy, herbicídy, benzény alebo arzén. Dôležité je, že teraz ani v najbližších rokoch nehrozí zamorenie podzemných vôd Žitného ostrova ani Dunaja. Samozrejme, máme záujem o sanáciu toxickej skládky, s najväčšou pravdepodobnosťou ju zabezpečí štát. Predpokladám, že so sanačnými prácami by sa mohlo začať v budúcom roku. Stáť budú okolo 20 miliónov eur, ktoré plánujeme vziať z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Najpravdepodobnejšie riešenie problému so skládkou bude zrejme kapsulizácia, ktorá zdroje znečistenia zaizoluje. Toto riešenie pomôže až na 100 rokov. Dovtedy sa, predpokladám, nájde spôsob, ako sa lepšie s týmto problémom vyrovnať a prítomné chemické látky na skládke opätovne využiť napríklad vo výrobe. Do úvahy prichádza aj aktívna sanácia skládky, lenže tá by stála okolo 113 miliónov eur a trvala by aj päť rokov.
 

Vývoz vody mimo územia Slovenska už dnes zakazuje zákon. Vedeli ste o nejakej snahe vyvážať našu vodu na export, alebo išlo len o preventívne opatrenie? S akým účelom?

Ide najmä o preventívne opatrenie, keďže vnímame situáciu vo svete, kde sa voda stáva stále dôležitejšou strategickou surovinou. Mali sme však aj konkrétne signály o snahe nekontrolovateľne vyvážať vodu zo Slovenska. Konkrétne spomeniem prípad z Legnavy, odkiaľ chceli potrubím odvádzať minerálnu vodu do Poľska a tam ju fľaškovať. Zisk by sa tak vyviezol a nám by zostali len problémy.
 

V akej výške budú vyčlenené prostriedky na Operačný program Kvalita životného prostredia a Integrovaný regionálny operačný program? Aké dlhé bude obdobie a pre koho je tento program určený?

Na ochranu životného prostredia pôjde vďaka Operačnému programu Kvalita životného prostredia najviac peňazí v histórii samostatného Slovenska. V jeho rámci bude môcť Slovensko v rokoch 2014 až 2020 čerpať z európskych štrukturálnych a investičných fondov 3,138 miliardy eur. Spolu s prostriedkami vyčlenenými zo štátneho rozpočtu tak bude mať Slovensko na ochranu životného prostredia k dispozícii 4,308 miliardy eur. OPKŽP sa zameria na tri základné oblasti – ochrana životného prostredia a zachovanie a zlepšenie jeho kvality, podpora zvládania katastrof ovplyvnených zmenou klímy a podpora energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva. O finančnú podporu z tohto programu môžu žiadať orgány štátnej správy, samosprávy, fyzické osoby, právnické osoby a neziskové organizácie.
 

Myslíte si, že sa naše firmy dostatočne biznisovo angažujú v ochrane životného prostredia a prírody? Kto môže byť v tejto oblasti pre Slovensko vzorom a aké sú naše najväčšie nedostatky?

V oblasti ochrany životného prostredia u nás ešte stále máme čo zlepšovať a platí to aj pre firmy. Potešiteľné je, že pribúdajú spoločnosti, ktoré majú ekologické prístupy priamo v core biznise. Spomeniem napríklad Volkswagen, ktorý u nás vyrába elektromobil.
 

V minulosti dochádzalo na Slovensku k masívnym záplavám a zosuvom pôdy. Učinili sa nejaké konkrétne opatrenia, aby sa takýmto problémom zamedzilo?

Tieto opatrenia sa robia neustále a patria medzi priority rezortu životného prostredia. Osobitne budovanie protipovodňových opatrení, ktoré sme po rokoch útlmu a zanedbania razantne rozbehli a už tie stavby, ktoré sa vybudovali v posledných rokoch, ochránili nielen životy a zdravie ľudí, ale aj miliónové hodnoty na majetku. Preukázali tým efektívnosť takto vynaložených prostriedkov. V rámci nového operačného programu do protipovodňových opatrení nasmerujeme 400 miliónov eur, no celkovo by sme potrebovali vyše miliardy.
 

Minulý rok v decembri sa v Paríži konala konferencia, ktorej cieľom má byť celoplošne zredukovanie emisií. Myslíte si že bude primerane platiť pre všetkých?

Ide o veľa, v stávke je zhoršenie primeraných životných podmienok ľudí v relatívne blízkej budúcnosti, v prípade, ak sa nepodarí udržať globálne otepľovanie Zeme do konca storočia v rozmedzí do 2°C. Našťastie medzi štátmi panuje všeobecný konsenzus v tom, že globálna dohoda je pre riešenie výziev zmeny klímy planéty nevyhnutná. Strany sa rozchádzajú v mnohých otázkach, okrem iného v spôsobe participácie tých krajín, ktoré vďaka svojmu nedávnemu prudkému ekonomickému rastu už partia medzi významných emitentov, no ich ekonomické aktivity zatiaľ nedosiahli ekologický rozmer. Dohoda bola dosiahnutá za cenu ústupkov. Parížska medzinárodná dohoda je všeobecná a okrem iného bude definovať aj rámec, v ktorom sa bude ďalej od roku 2020 implementovať.
 

Máme stanovené nejaké ciele na najbližšie roky čo sa týka zlepšenia ochrany prírody, prípadne znižovania emisií?

Slovensko na rokovaniach dodržalo spoločnú pozíciu EÚ. Samostatné ciele pre znižovanie emisií Slovensko nemá, plníme spoločný redukčný cieľ vyjadrený v európskom Rámci 2030: znížiť emisie do roku 2030 o 40% v porovnaní s ich stavom v roku 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27% a indikatívne zvýšiť energetickú efektívnosť o 27%. Tieto ciele sú veľmi ambiciózne a Slovensko bude musieť zvýšiť svoje úsilie, aby dokázalo tento cieľ splniť. Nie je však nereálny a veríme, že bude mať pozitívny vplyv nielen na klímu, ale aj na zmenu orientácie nášho hospodárstva smerom k udržateľnejšiemu rozvoju a k nízko-uhlíkovým technológiám.
 

V konkrétne ktorých oblastiach máme podľa Vás najväčšie medzery?

Ťažko hovoriť o medzerách. Tradične problémové sú sektory, kde je veľa rôznorodých zdrojov, ako je doprava a poľnohospodárstvo. V tejto oblasti budeme musieť nájsť nové prístupy a najmä zintenzívniť spoluprácu medzi jednotlivými sektormi.
 

Čínska ekonomika produkuje najviac emisií na svete. Dá sa s tým niečo robiť? Aké opatrenia by v tomto prípade pomohli?

Emisie skleníkových plynov sú úzko zviazané s produkciou energií a inými aktivitami. Keďže čínska ekonomika v súčasnosti rastie rýchlym tempom, rovnako rastú aj jej emisie. Čína si je vedomá tohto problému a podobne ako mnohé iné rastúce a veľké ekonomiky už predložila svoje zamýšľané redukčné príspevky. Všetky strany novej dohody sú suverénnymi štátmi s vlastnou právnou subjektivitou a teda sa rozhodujú samostatne. Aj v rámci novej dohody si každá krajina sama určí, aké opatrenia a v akých sektoroch prijme, aby sa spolu s ostatnými podieľala na riešení problému zmeny klímy. Dohoda nebude mať zmysel, ak krajiny samotné nebudú z vlastnej vôle rozhodnuté niečo robiť. Otázne je, či a ako je možné ovplyvniť motiváciu Číny znížiť produkciu svojich emisií. Účinné opatrenie – zavedenie nových „čistých“ technológií v hospodárstve je vždy nákladné a odrazí sa v cene a tým aj v konkurencieschopnosti výrobkov.
 

Spojené štáty prisľúbili znížiť emisie do roku 2025 až o 26%. Ich výrazné znižovanie plánuje aj Čína. Je vôbec reálne dosiahnuť takýto výrazný pokles?

Sme presvedčení, že súčasný technologický vývoj umožňuje takéto ambiciózne ciele. Veľký potenciál pre znižovanie emisií skleníkových plynov je aj vo zvýšení energetickej efektívnosti, v hľadaní úspornejších spôsobov nielen pre výrobu, ale aj na strane spotrebiteľa.
 

Ing. Peter Žiga, PhD. Peter Žiga sa narodil 27. júla 1972 v Košiciach. V rokoch 1990 -1995 vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, Podnikovohospodársku fakultu v Košiciach. Počas štúdia v roku 1991 absolvoval kurz pre študentov z východnej Európy pod záštitou Union Bank of Switzerland vo švajčiarskom St. Gallene. Od roku 1991-1996 bol zástupcom dvoch spoločností s r.o. v Nemeckej spolkovej republike. Od roku 1995-2006 bol riaditeľom a konateľom spoločnosti Taper, spol. s r.o. v Košiciach s ročnou prestávkou v roku 1997, kedy zastával post poradcu viceprezidenta, riaditeľa odboru pre styk s verejnosťou VÚB, a.s., Bratislava. V období rokov 2003-2004 bol poradcom generálneho riaditeľa SARIO. V roku 2006 ho zvolili za poslanca NR SR za stranu Smer-SD. Od 19. júla 2006 vykonával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR. Po parlamentných voľbách v roku 2010 sa stal poslancom NR SR, strana Smer-SD bola v opozícii. Od roku 2012 zastáva post ministra životného prostredia. Ovláda angličtinu, nemčinu a ruský jazyk.


Ing. Peter Žiga, PhD.

Peter Žiga sa narodil 27. júla 1972 v Košiciach. V rokoch 1990 -1995 vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, Podnikovohospodársku fakultu v Košiciach. Počas štúdia v roku 1991 absolvoval kurz pre študentov z východnej Európy pod záštitou Union Bank of Switzerland vo švajčiarskom St. Gallene. Od roku 1991-1996 bol zástupcom dvoch spoločností s r.o. v Nemeckej spolkovej republike. Od roku 1995-2006 bol riaditeľom a konateľom spoločnosti Taper, spol. s r.o. v Košiciach s ročnou prestávkou v roku 1997, kedy zastával post poradcu viceprezidenta, riaditeľa odboru pre styk s verejnosťou VÚB, a.s., Bratislava. V období rokov 2003-2004 bol poradcom generálneho riaditeľa SARIO. V roku 2006 ho zvolili za poslanca NR SR za stranu Smer-SD. Od 19. júla 2006 vykonával funkciu štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR. Po parlamentných voľbách v roku 2010 sa stal poslancom NR SR, strana Smer-SD bola v opozícii. Od roku 2012 zastáva post ministra životného prostredia. Ovláda angličtinu, nemčinu a ruský jazyk.

Autor: PhDr. Erik Mihalko · Foto: Ministerstvo životného prostredia