Trendy obnoviteľných zdrojov v nasledujúcich piatich rokoch

Tento článok sa netvári, že je vedecký. Snaží sa len na základe verejných faktov a čísel zhrnúť súčasný stav a načrtnúť približný vývoj v najbližšej budúcnosti. Takisto možno článok a všetky predikcie, ktoré sú v ňom obsiahnuté, považovať za môj odhad a názor. Avšak na základe historických vzorcov je možné očakávať budúce správanie. 

Evolúcia dovoľuje vzniknúť slepým vývojovým vetvám, ale iba tie, ktoré sú životaschopné, nakoniec aj prežijú. Pretože prírodné zákony vždy prebijú umelé (nesprávne) ľudské zákony. Zatiaľ sme vždy boli svedkami hviezd a planét, ktoré mali podobu gule. Taktiež sa dá predpokladať, že na základe prirodzenej optimalizácie všade na svete sa včelí plást vždy poukladá do šesťuholníkov. Ďalším príkladom prirodzeného vývoja je návrat k prírodným materiálom a masívnejšia výstavba drevodomov.

Naopak, dvojhlavé zviera je príkladom odchýlky od normálneho a prirodzeného vývoja. Historicky ich bolo zadokumentovaných niekoľko, ale nestali sa bežným vývojovým smerom.


MALÁ ODBOČKA – POČÍTAČE A TELEKOMUNIKAČNÉ SIETE

Mnohí z nás si ešte pamätajú pevné linky. Pred revolúciou bolo bežné, že v niektorých prípadoch sa na zavedenie telefónu do bytu čakalo niekedy až 10 rokov. Štruktúra siete bola prísne riadená a viacúrovňovo centralis tická. Prakticky nemenný štandard. Počiatkom deväťdesiatych rokov sa síce začali objavovať mobilné telefóny, ale v tom čase skôr ako kuriozita. Dnes sú bežnou súčasťou ľudí smartfóny, ktoré sú často výkonnost ne lepšie ako super počítače z prelomu storočia. GSM sieť je decentralistická, modulárna a dynamicky sa meniaca.

Podobný vývoj sme zaznamenali aj pri počítačoch. Pôvodne čisto fi remná a štátna technológia dostala v osemdesiatych rokoch osobný variant – personálne počítače. Jeden dnešný bežný notebook má pamäťovú a výpoč- tovú kapacitu väčšiu ako možno všetky počítače bývalej ČSSR.

Tepelná energetika je trochu bližšia elektro-energetike. S koncom minulého režimu sa začal prirodzený rozpad „centrálneho zásobovania teplom“ (CZT). Viaceré jednotlivé bytovky si dali spracovať cenovú ponuku na zriadenie vlastnej samostatnej kotolne a mnoho z nich sa od CZT jednoducho odpojilo. Neprispôsobivosť a vysoké ceny „centrálneho“ tepla viedlo k jednoduchým záverom – prečo kupovať niečo, čo je drahé a čo môžeme ovplyvniť.


HISTÓRIA ELEKTRIFIKÁCIE

Pred analýzou trendov budúcnosti je potrebné sa spätne pozrieť na vývoj použitia elektriny na Slovensku. To nám vie dať vhodnú časovú perspektívu.

V rokoch 1882 až 1888 sa najmä na americkom kontinente viedla „vojna prúdov“ medzi Teslom a Edisonom. Tesla so „svojím“ striedavým vyhral. I napriek tomu zomrel chudobný a sám. Ale už v rokoch 1884 a 1889 boli vybudované prvé elektrárne na území Slovenska. Okamžite so vznikom Československa začal tlak štátu na tvorbu elektrických sietí, tie boli nazvané ako „všeužitočné činnosti“ a začalo sa znárodňovanie a spájanie do jednej spoločnosti.

Až v roku 1960 nastala formálne plná elektrifikácia ČSR. Svedkovia tých čias hovoria, že i napriek oficiálnym vyhlásenia trvalo nejaký čas, kým sa aj posledné dediny pripojili na sústavu. Ďalej medzi rokmi 1969 a 1988 vznikli Slovenské energetické podniky, trust Bratislava (SEP). Zmenou režimu a rozchodom s Českou republikou nastala aj zmena v našej energetike. SEP bol rozdelený na štyri spoločnosti: výroba Slovenské elektrárne, a. s. a distribúcia ZSE, a. s, SSE, a. s. a VSE, a. s. Samozrejme, existovali aj menší výrobcovia – VSŽ Košice, viacero malých vodných elektrární a množstvo miestnych distribučných spoločností (sústav). Na dlhší čas sa situácia stabilizovala a okrem legislatívne vynútených zmien (unbundling a liberalizácia) neboli zmeny.

Zásadnú zmenu priniesol zákon o podpore obnoviteľných zdrojov v roku 2009 (zákon č. 309/2009 Z. z.). Tento zákon umožnil vznik viac ako 2 500 alternatívnych výrobcov. Dnes máme okolo 2 000 fotovoltických elektrární s celkovým výkonom cez 560 MW, viac ako 100 plne súkromných malých vodných elektrární, taktiež vyše 100 bioplynových elektrární. Z časti vlastnených poľnohospodármi, z časti inými investormi.

Dnes už nie je žiaden problém stať sa výrobcom elektriny na dome alebo vo firme. Nielen vďaka poklesu cien fotovoltickej technológie. Kogeneračné jednotky (produkujú elektrinu a teplo) sa výrazne zmenšili, zlacneli, ale aj zjednodušili. Je to technológia, ktorú si vie zadovážiť prakticky každá spoločnosť.


OČAKÁVANÉ TRENDY ENERGETIKY

Energetika je ovplyvňovaná nielen technologickými zmenami, ale aj globálnymi trendmi. Celé minulé storočie bolo v znamení „lacnej“ a dostupnej ropy. Okrem diskutabilného pojmu Ropný vrchol (anglicky Peak oil) však prichádza do úvahy možno ešte dôležitejší rozmer – geopolitický. Najväčšie dostupné zásoby ropy a zemného plynu sú umiestnené priamo v nestabilných regiónoch (Líbya, Islamský štát, Irán...), alebo sú prenášané cez iné nestabilné územia (Ukrajina, Jemen...) Aj napriek súčasnej nízkej cene ropy budeme v budúcnosti svedkami jej vyššej ceny a postupne aj menšej dostupnosti.

ČO NÁS ČAKÁ?

V dnešnej dobe sme na prahu konca doby „lenivej“, keď je energia dostupná prepnutím vypínača. Pri zvažovaní aktuálnych globálnych, spoločenských, politických a aj technologických trendov je najvyšší čas začať riešiť väčšiu energetickú nezávislosť od miestnych dodávateľov. Podobné je to na celoštátnej úrovni. Pri menšom množstve nakupovaných energetických zdrojov viac zostáva na ostatné potreby a záujmy. To vedie k očakávaniu týchto trendov:

  • Rozvoj hybridných a nepripojených systémov.
  • Vznik komunitných riešení.
  • Náhrada centraliz ovaných riešení.
  • Odpor energetík a štátu.
  • Prechod na bunkový systém.

Hybridné systémy nadobúdajú stále väčšiu popularitu. Umožňujú šetriť nákup elektriny zo sústavy, ale v prípade jej výpadku sú schopné zásobovať objekt uskladnenou elektrinou. O nepripojených systémoch je zbytočné sa rozpisovať – jediná ich nevýhoda je zatiaľ stále cena akumulácie. Komunitné riešenia sa u nás rozbiehajú v súvislosti s rezidenčným bývaním, niekoľko desiatok domov sa „oplotí“ a utvorí akúsi oddelenú komunitu. V súčasnosti je to skôr koncept bezpečnosti a menšej prevádzky okolo domov, v budúcnosti však príde na rad aj ich samostatnejšia energetika. Náhrada centralizovaných riešení a prechod na bunkový systém, odborne nazývaný Smart Grid. Lokálne meranie a riadenie výroby a spotreby energií. Nad tým internet vecí (Internet of Things).

Tak ako sme v súčasnosti svedkami prísnejšej regulácie odpájania od CZT, tak sa dá očakávať aj odpor klasických energetických spoločností proti zmenám. Štát sa podľa jeho súčasných prejavov skôr postaví na stranu koncernov ako na stranu obyvateľov. Diskusia o tomto fenoméne však už patrí do inej tematiky. To všetko v priebehu niekoľkých rokov prinesie zásadnú zmenu energetiky oproti tomu, ako ju poznáme dnes. 
 

Autor: Pavel Šimon, EnergiaWeb.sk · Foto: depositphotos