Slovensko môže zopakovať úspech Fínskej Nokie

Viceprezident spoločnosti Solved Rado Mizera

Rodený Bratislavčan Rado Mizera (33) mal celý život blízko k ochrane prírody, obnoviteľným zdrojom a inovatívnym technológiám v oblasti Cleantech. Neoceniteľné skúsenosti získal na Slovensku, v Rakúsku a vo Fínsku. Momentálne si plní sen v spoločnosti Solved, kde pôsobí ako viceprezident. Podľa neho je najvyšší čas, aby si Slovensko stanovilo dlhodobú víziu v oblasti automobilového priemyslu a išlo za svojím cieľom. Keď podľa Mizeru začneme včas, môžeme dosiahnuť úspech ako kedysi Nokia.


Vraj k založeniu spoločnosti Solved dopomohol aj výbuch sopky?

S mojimi vtedajšími šéfmi Santtom Hulkkonenom a Jannem Hietaniemim sme v roku 2010 boli na ceste v Laponsku. Vtedy vybuchla sopka na Islande a celá letecká doprava bola zastavená. Z pôvodných piatich dní som vo Fínsku ostal dva týždne. Ako tomu vo Fínsku často býva, v saune sme sa rozhodli, že založíme fi rmu v oblasti environmentálnych riešení a udržateľného rozvoja. Naša predstava sa počas niekoľkých rokov vyvíjala, až sme založili Solved.


Venovali ste sa environmentálnej oblasti už počas štúdií?

Študoval som Ekonomickú univerzitu v Bratislave na Obchodnej fakulte, smer medzinárodné podnikanie. Vždy ma bavila ekonómia, ale hľadal som prienik na environmentálnu oblasť. U nás sa také niečo neučilo. V poslednom ročníku som získal štipendium a išiel som na rok do Viedne, kde som študoval tieto predmety. Neskôr som získal stáž na fínskom veľvyslanectve. Moji šéfovia videli, že ma to baví a ne chali si ma tam.

 

Ktorými krajinami by sa v oblasti obnoviteľných zdrojov a zelenej energie mohlo Sloven sko inšpirovať?

Inšpiráciou pre Slovensko by mohlo byť to, že Fínsko a Čína si dali prioritu, aby environmentálne riešenia boli kľúčovou časťou ich ekonomiky. Týmito štátmi by sme sa mali inšpirovať a vyťažiť z ich know-how v tejto oblasti.
Aj keď sme nemali mobilný gigant ako Nokia, počtom obyvateľov a mentalitou je nám najbližšie asi Fínsko?
Fínsko je malý štát, ale má skúsenosti v oblasti vedy, výskumu a IT. Fíni vždy pozerali dopredu a mali víziu. U nich sa potvrdilo, že sa nedá spoliehať na jedinú oblasť, to bol aj príklad Nokie. Ešte predtým, ako išla Nokia nadol, v rokoch 2006 až 2007 urobili stratégiu, že environmentálne riešenia budú novou chrbtovou kosťou ekonomiky. K Fínsku máme blízko nielen populáciou, ale máme radi hokej, podobná je aj naša mentalita a príroda. Fínsko je úžasný príklad toho, čo by Slovensko mohlo dokázať. Veď z Nokie, ktorá zamestnávala 200 zamestnancov, bol gigant, ktorý dal prácu 200-tisíc ľuďom. Aj v 80. rokoch si Fíni mohli povedať, že Japonci a Američania majú lepšie mobilné technológie, no rozhodli sa ísť do toho. Vybudovali fi rmu, ktorá mala 40 % podiel na globálnom trhu predaja mobilných telefónov.


Mohlo by sa Slovensko vo svete presadiť inováciami v automobilovom priemysle?

Slovensko by malo využiť šancu a presadiť sa v oblasti automobilového priemyslu, ktorý sa ide radikálne meniť. Od tohto odvetvia sme závislí a je to pre nás obrovská príležitosť. Dnes vo výrobe áut na novej energetickej báze dominuje Amerika a Čína, ktorá už v súčasnosti vyrába takmer 20 miliónov vozidiel ročne, čiže má ¼ na globálnom trhu. Čína ide toto odvetvie ďalej rozvíjať a aj Slovensko musí na to zareagovať. Rovnako ako Fínsko pri Nokii reagovalo správne a nebálo sa, tak sa ani my nemôžeme obávať.


Kedy bude najvhodnejší čas začať u nás vo veľkom vyrábať elektrické autá?

Nemôžeme tvrdiť, že elektrické autá sú pre Slovensko otázka o ďalších 15 rokov, to je totálny nezmysel. Mali sme začať už včera. Aj historicky to máme dané, od roku 1828 je Štefan Jedlík z Gemera vedený ako jeden z prvých vynálezcov modelu elektrického auta. Musíme hľadať možnosti, aby dodávatelia, ktorí sú tu etablovaní, vyvíjali nové produkty a tým budovali celú štruktúru priemyslu. Nie je to len o výrobe áut, ale aj infraštruktúre dobíjacích staníc, rôznych smart riešeniach či aplikáciách.


Konkrétne v akej oblasti sa môže rozvíjať spolupráca medzi Bratislavou a Viedňou?

Len 50 kilometrov od nás je vyso ko sofi stikovaný trh na environmentálne riešenia, ktoré sú kľúčové do budúcna. Nemusíme ísť na ďaleké trhy do USA, neďaleko je trh, ktorý by nás mohol urobiť konkurencie schopnejším a to je úžasná výhoda. V 90. rokoch vydali nemecké agentúry štúdiu, podľa ktorej je región Bratislava a Viedeň najperspektívnejšie sa rozvíjajúci v rámci strednej Európy. Za 20 rokov sa však toho veľa neurobilo.


Na Slovensku sa autami chodí pomaly aj cez ulicu. Prečo u nás ľudia neradi jazdia vlakom, keď vo svete je bežné využívať túto dopravu aj s ohľadom na životné prostredie?

Príkladom by mohla byť znova Čína, ktorá investuje stovky miliárd dolárov do výstavby vlakovej infraštruktúry. Rýchlovlaky tam jazdia priemernou rýchlosťou 300 km/h a nejde o krátke trasy. V dohľadnej dobe plánujú dobudovať ďalšie tisícky kilometrov spojení a prepojiť krajinu. Tým pádom sa znižuje počet áut na cestách. Nemôžeme sa na inovácie pozerať tak, že k nám to príde o 15 rokov. Konkurenčnú výhodu si budujú štáty, ktoré sú v tom prvé.


Čína je od nás ďaleko, ale v čom ďalšom by nám mohla byť inšpiráciou?

Čína je najväčší investor do obnoviteľných zdrojov, asi tretina všetkých investícií je tam. Zároveň je najväčším výrobcom technológií a asi dve tretiny výrobnej kapacity v oblasti fotovoltaiky sa nachádzajú v Číne. Fínsko aj Čína si dali za cieľ, aby sa environmentálna oblasť stala novým ťahúňom ich ekonomík. O to väčší dôvod máme zamerať sa na túto oblasť aj na Slovensku.


Ako sa dá dosiahnuť väčšia konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva?

Nemôžeme očakávať, že o 15 rokov budeme nabiehať na trendy, ktoré už iné štáty adaptovali. Vtedy Slovensko nebude konkurencieschopné, ale bude len dobiehať. Vyvíjajú sa nové odvetvia, oblasť elektrických automobilov, zeleného bývania a ani riadenie domácností na novej energetickej báze nie je globálne rozvinuté. To sú možnosti, kde sa môžeme presadiť, keď budeme komunikovať so svetovými expertmi a vymieňať si know-how.


Do čoho majú slovenskí podnikatelia investovať, keď chcú uspieť v oblasti Cleantech?

Oblasť Cleantech je prierezové odvetvie, ktoré rovnako ako IT prechádza všetkými odvetviami. Napríklad ekologické poľnohospodárstvo a biopotraviny, priemysel, využívanie energeticky úsporných riešení či výroba elektrickej energie na báze obnoviteľných zdrojov energie. Ďalej sem radíme inteligentné siete, až sa dostaneme k témam ako doprava, mobilita a nadväzujúce služby. V tomto všetkom vidím priestor pre našich investorov.


Mohla by situácii v oblasti environmentálnych riešení na Slovensku pomôcť aj výstavba efektívnejších budov?

Keď máte dom, ľudia riešia, ako idú kúriť. Keď však máte na ňom, obrazne povedané, otvorené okná, tak je tá otázka irelevantná. Najprv musíme zatvoriť okná, aby nám energia neunikala. Často sa zameriavame len na obnoviteľné zdroje a energia nám stále uniká. Musíme sa zamerať na to, kde vzniká neefektívnosť a k tej dochádza napríklad v doprave, ale aj v stavebníctve.


Neefektívni sme aj v doprave. Čo sa dá robiť s tým, že ľudia cestujú za prácou hodiny denne?

Autá tiež nemajú dobrý vplyv na životné prostredie. Vypočítali sme, že ľudia dochádzaním do práce počas života stratia toľko času, že by mohli vyštudovať jednu univerzitu. V budúcnosti začne vznikať čoraz viac coworkingových centier a ľudia budú pracovať tam, kde žijú. Virtuálne sa budú podieľať na projektoch a komunikovať s odborníkmi vo svete.


Kedy by sa mohla táto vízia stať realitou na Slovensku?

Na Slovensku už máme pár coworkingových centier a zvyšuje sa počet ľudí, ktorí v nich pracujú. Ich výhodou je pohodlie, fi nančná a environmentálna nenáročnosť. Centrá predchádzajú tomu, aby sme za prácou museli cestovať.


Dokážeme eliminovať dosah na životné prostredie, keďže ľudia zrejme nikdy neprestanú migrovať za prácou?

Napríklad v call centrách pracuje okolo 70-tisíc ľudí, podľa mňa do 15-ich rokov takéto centrá zaniknú. Prácu, ktorú teraz robia ľudia, preberú počítače. Musíme sa zamyslieť nad tým, aké nové práce budú vznikať. Aj platforma Solved umožňuje ľuďom robiť to, čo ich baví, kdekoľvek na svete. Vďaka tomu dokážeme prepojiť odborníkov z Číny, Fínska a Nemecka, ktorí spolupracujú na projektoch. Práca budúcnosti nebude viazaná na miesto. V Amerike takto funguje viacero fi riem a myslím si, že do 10 rokov sa tento trend bude rozširovať.


Obľúbia si Slováci časom aj elektrické autá?

Slovensko k tomu smeruje aj preto, že máme dobré pokrytie nabíjateľnými stanicami. Najlepšie je na tom Estónsko, ale Slovensko vôbec nezaostáva, sme na tom lepšie ako Česko či Rakúsko. Tých rýchlonabíjacích staníc je u nás asi 16, ale pokrývajú celú krajinu.


Nestačí 16 rýchlonabíjacích staníc preto, že elektrických áut je u nás málo?

Môže to byť pre nás medzníkom lepšieho zajtrajška? Počet nabíjacích staníc postačujú kapacite tohto typu áut na Slovensku. Nemôžeme vybudovať obrovskú infraštruktúru, keď máme málo áut. Na Slovensku máme kreatívny potenciál, stačí spomenúť lietajúce auto Aeromobil. Aj spoločnosť Tatra bola kedysi tretia automobilka na svete po Mercedese a Peugeote. Tieto autá v 30. rokoch minulého storočia boli najlepšie na svete a nič ich neprekonalo.


Nemáte pocit, že Slovensko málo ťaží zo svojej strategickej polohy v Európe?

Dôležité je, aby sme začali využívať strategickú lokalitu Slovenska. Keď sa nám podarí vybudovať širokorozchodnú železnicu, bude to najrýchlejšia logistická cesta medzi Európou a Áziou. Čína zvažuje, že do Moskvy postaví rýchlovlak z Pekingu. Predstavte si, že by sme prepojili Áziu, Čínu a Slovensko.


Máme na to vôbec finančné a materiálne kapacity?

Slovensko sa musí spájať, ale zároveň musí byť cieľavedomé a mať dlhodobú víziu. Na rozdiel od Fínska nám chýba vízia. Politika sa u nás nerobí na základe dlhodobej vízie, ale len na jedno volebné obdobie.


Ako môže Slovensku pomôcť, že Maroš Šefčovič zastáva v Bruseli taký významný post?

Eurokomisár Šefčovič musí vystupovať nezávisle, je však vo veľmi významnej funkcii. Úplne všetko sa teraz točí okolo energií. Tesla umiestnila v Holandsku svoju európsku centrálu, jednak preto, že Holandsko má výborné skúse nosti s logistikou. Rotterdam býval kedysi najväčší prístav na svete. No v Holandsku bola a stále je pre takéto investície a projekty veľká politická otvorenosť.


Keď sa u nás vyrába toľko rôznych automobilov, je predpoklad, že u nás začne vyrábať aj elektromobil Tesla?

Keď chceme na Slovensko dotiahnuť Teslu, ktorá by v Európe vyrábala autá a perspektívne ich cez nás vyvážala do Ázie a etablovala Slovensko na mape konkurencieschopnosti, musíme zlepšiť logistiku. Zároveň musíme byť viac politicky otvorení a musíme mať víziu, ktorá všetkých zjednotí. Okrem start-upov, pre ktoré sa robí na Slovensku dosť, môže byť toto príležitosť, ktorú môžeme využiť a stanoviť si strategické ciele a priority
 

Autor: Erik Mihalko · Foto: archív Rado Mizera