Revolúcia v nakladaní s odpadmi

Metóda plazmového splynovania zbaví mestá denne tisícok ton komunálneho odpadu!

Najmodernejšia technológia energetického využitia komunálneho odpadu formou plazmového splynovania na svete prichádza z Kanady. Niet sa čo čudovať, veď ide o jednu z najvyspelejších krajín v oblasti vývoja environmentálnych technológií. Už aj do Európy dorazila táto technológia, vďaka ktorej sa dá využiť až neuveriteľných 98 % komunálneho odpadu. Prvé takéto zariadenia by mohli na Slovensku a v Česku začať fungovať už o 6 rokov.

Metóda spoločnosti Westinghouse Plasma Corporation predstavuje najpokročilejšiu technológiu v oblasti plazmového splynovania odpadu na svete. Majiteľom licenčných práv na jej aplikáciu na území Slovenskej a Českej republiky je spoločnosť PGP Terminal. Revolučná technológia v oblasti nakladania s odpadmi môže zaručiť, že v priebehu niekoľkých rokov by sa definitívne vyriešili problémy preplnených skládok vo veľkomestách.


MINIMÁLNY DOSAH NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Plazmové splynovanie predstavuje najmodernejší spôsob získavania energie z komunálneho odpadu. Jeho princíp spočíva v tom, že jednotlivé látky sa pôsobením vysokých teplôt rozložia a vznikne energeticky hodnotný syntetický plyn. Ten sa dá ďalej spracovať na rôzne formy energie, či sa už jedná o elektrickú energiu, alebo etanol. „Náš reaktor využíva formu splynovania. Je dôležité podotknúť, že splynovanie nie je spaľovanie. V spaľovni sa odpad spáli a vznikne z neho popol, ktorý môže byť klasifi kovaný ako nebezpečný a predstavuje environmentálnu záťaž. Náš reaktor je efektívnejší a spôsobí, že odpad sa rozloží na plynnú a pevnú zložku. Výhodou je že, technológia má nižší dosah na životné prostredie a neohrozuje zdravie ľudí,“ vysvetlil rozdiely medzi spaľovaním a splynovaním generálny riaditeľ PGP Terminal Petr Břenek. Spracovanie plazmovou technológiou sa dá využiť aj pri toxických odpadoch, pretože celý proces prebieha v uzavretom priestore a do ovzdušia nič neuniká. Hlavnou surovinou je komunálny odpad, ku ktorému sa pridáva v malom množstve koks a vápenec. Pri spracovaní 25 ton komunálneho odpadu sa pri procese použije približne jedna tona koksu.


SPOLUPRÁCA S NASA

Na prevádzkovanie technológie plazmového splynovania kanadskej spoločnosti Westinghouse Plasma Corporation má na Slovensku a v Česku licenciu firma PGP Terminal. Ide pritom o technológiu, ktorá je overená a jej vývoj trval viac ako tri desaťročia. Kanadská spoločnosť dokonca na začiatku vývojového procesu spolupracovala s NASA na vesmírnom programe Apollo. Proces spracovania odpadu je pritom pomerne jednoduchý. Komunálny odpad sa do reaktora dostáva zhora, keď obsahuje veľké množstvo vody, pred spracovaním sa čiastočne vysuší. Všetko prebieha v obrovskej oceľovej žiaruvzdornej nádobe, ktorá dokáže podľa veľkosti spracovať až 250 ton odpadu denne. Jej súčasťou je aj zariadenie na drvenie odpadu, plazmové horáky či technológia na chladenie syntetického plynu, ktorá chladí spodnú časť reaktora. Vďaka tomu, že odpad je v reaktore spracovávaný dlhý čas a pri obrovských teplotách, neprodukuje sa žiadny popol, ale vzniká len sklovitá hmota. Nejde však o prebytočný materiál, hmota sa dá využiť v stavebníctve na výrobu betónových výrobkov, izolačných hmôt či sklenej vaty.

Pri plazmovom splynovaní odpadov je použitá niekoľkonásobne vyššia teplota ako pri klasickom spaľovaní. Kým v bežných spaľovniach sa odpady spracúvavajú pri teplote okolo 800 stupňov, pri využití plazmovej technológie je to až 3-tisíc stupňov, vďaka čomu sa minimalizuje aj vznik dioxínov. Navyše pri plazmovom splynovaní nevzniká popol, ktorý môže obsahovať nebezpečné a zdraviu škodlivé látky. Na rozdiel od klasickej spa- ľovne vzniká pri tejto technológii približne 10x menej nevyužiteľných zvyškov.


Z ODPADU VYROBIA ELEKTRINU A CENNÝ PRODUKT

Vznikajúci plyn pri tomto procese môže mať rôzne druhy využitia, lebo je vysoko energetický. Môže byť ďalej využitý pri výrobe biopalív alebo na vykurovanie. Najefektívnejšie sa dá využiť pri tvorbe elektrickej energie. Stačí len celú technológiu doplniť o zariadenie na čistenie plynu a elektroblok. Tým pádom vznikne kompletný závod na energetické využitie komunálneho odpadu. „Náš projekt v ďalšom kroku umožňuje to, že energiu v odpade môžeme vrátiť úplne na začiatok celého procesu do zá- strčky elektrického prúdu. Tým dokážeme odpad transformovať do elektrickej energie,“ vymenoval výhody Břenek. Aj keď je plazmové splynovanie takmer plne automatizované, v prípade výroby elektrickej energie by dokázalo v závode nájsť uplatnenie približne 30 ľudí. Počet pracovných miest by sa mohol zvyšovať, ak by sa priamo v priemyselnom parku spracovávala aj sklovitá hmota, ktorá pri splynovaní vznikne. Z umiestnenia takéhoto zariadenia by mohli profi tovať aj ostatné spoločnosti podnikajúce v okolí. „V takýchto priemyselných zónach by mohlo dôjsť k určitým úsporám za prenos energie pre podnikateľské subjekty, ktoré tam pôsobia. Prípadne môže zariadenie slúžiť aj ako regionálny energetický zdroj,“ dodáva Břenek.


PRVÉ ZÁVODY BY U NÁS MOHLI VZNIKNÚŤ O 6 ROKOV

Závody vybavené plazmovou technológiou veľmi úspešne fungujú v Japonsku, Číne či Indii a ich výstavba prebieha vo Veľkej Británii. Chystané sú aj projekty napr. v USA, Austrálii, Poľsku či na Barbadose. Do niekoľkých rokov by sme túto inovatívnu technológiu mohli začať využívať aj na Slovensku a v Česku. Aj keď samotná vý- stavba areálu trvá približne 16 mesiacov, u nás to môžu byť roky. Prvoradou snahou investora je informovanosť občanov a ekologických organizácií. Až potom príde na rad diskusia o výstavbe zariadení, ktoré dokázali výrazne eliminovať nahromadené tony komunálneho odpadu na skládkach vo svete. „Keď chceme naplniť víziu roku 2020, je najvyšší čas začať o takýchto projektoch hovoriť. Myslím, že asi 6 rokov je dostatočná doba na prípravu. Dôležité je však dosiahnuť a získať celospoločenské súhlasné stanovisko verejnosti,“ uzatvára Peter Břenek. Akejkoľvek realizácii reaktora využívajúceho plazmové splynovanie ešte musí predchádzať viacero legislatívnych procesov, získanie povolení a náležitých osvedčení.

Autor: Erik Mihalko · Foto: Westinghouse Plasma Corporation