Energetická efektívnosť

Zdroj, na ktorom sa všetci zhodnú?

EÚ dlhodobo podporuje nízkouhlíkové hospodárstvo či už formou vytvárania legislatívneho rámca, ako aj finančne. Európska rada v októbri 2014 dosiahla dôležitú dohodu na energeticko-klimatickom rámci do roku 2030, ktorý zahŕňa záväzný cieľ na znižovanie emisií o 40 % v porovnaní s rokom 1990, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na 27 % na úrovni EÚ a indikatívny cieľ na úrovni 27 % na zvyšovanie energetickej efektívnosti na úrovni EÚ. Práve posledný cieľ na zvyšovanie energetickej efektívnosti je aktuálne veľkou prioritou pre EÚ. Je totiž ťažké nájsť alternatívny zdroj energie, ktorý je šetrnejší k životnému prostrediu, bez geopolitických rizík a oplatí sa viac, než je to v prípade energetickej účinnosti.

Európska komisia má dlhú históriu zavádzania inovatívnych opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti v Európe. Napríklad vďaka energetickým štítkom a normám pre výrobky, spotrebitelia šetria peniaze a spoločnosti v EÚ môžu vytvárať dodatočné výnosy. Investície do energetickej efektívnosti vytvárajú domáce pracovné miesta s vyššou kvalifikáciou, napríklad v stavebníctve. Do roku 2020 bude výsledkom európskych energetických štítkov a noriem úspora energie zhruba zodpovedajúca ročnej spotrebe v Taliansku. Zvyšovaním energetickej účinnosti zároveň znižujeme energetickú závislosť od externých dodávateľov. Mnohé štúdie ukazujú, že každé zvýšenie energetickej účinnosti o 1 % spôsobí zníženie dovozu zemného plynu o 2,6 %. Pre náš priemysel takisto znamená energetická účinnosť výhodu pred konkurenciou, keďže umožňuje výrobcom vytvoriť rovnaké množstvo výstupov pri rovnakom, prípadne menšom množstve energií. Medzi rokmi 2001 a 2011 spoločnosti v EÚ znížili svoju energetickú náročnosť o 19 % v porovnaní s iba 9 % v USA. To im umožnilo udržať porovnateľnú úroveň nákladov za energiu na každý milión eur pridanej hodnoty akú majú ich konkurenti v USA, napriek tomu, že títo ťažia z oveľa nižších cien energií. Aj keď je EÚ už teraz svetovým lídrom v oblasti energetickej efektívnosti, stále existuje výrazný nákladovo-efektívny potenciál na jej zvyšovanie. V prípade Slovenska to platí o to viac, že energetická intenzita aj napriek výraznému zlepšeniu dosahuje takmer 2-násobnú hodnotu v porovnaní s priemerom EÚ. Zatiaľ čo celková fi nálna spotreba energie v krajine sa znížila od roku 2005 do roku 2012 približne o 11 %, odvetvia priemyslu a dopravy si udržali pomerne konštantnú spotrebu a Slovensko stále patrí medzi členské štáty s najvyššou energetickou náročnosťou v EÚ. Energetická efektívnosť je jedným z pilierov nedávno predstavenej stratégie Energetickej únie. Európska komisia sa zaviazala naďalej zlepšovať legislatívny rámec. Pôjde hlavne o revíziu smerníc o ekodizajne, energetických štítkoch a budovách, ako aj o novú stratégiu na vykurovanie a chladenie, ktoré predstavujú v Európe najväčší dopyt po energii a spotrebujú väčšinu dovezeného zemného plynu. Prioritným bude aj sektor dopravy. Taktiež je potrebné pozrieť sa aj na možnosti financovania a vytvárania trhu pre energetickú efektívnosť. EÚ podporuje energetickú efektívnosť cez štrukturálne fondy, ako aj prostredníctvom Európskej investičnej banky. Vo väčšine prípadov ide o investovanie na lokálnej úrovni, kde nám stále chýbajú skúsenosti z hľadiska nízkorozpočtového fi nancovania. Komisia podporí iniciatívy na zjednodušenie prístupu k dostupnému financovaniu ako aj ponúkne „hotové“ modely financovania pre finančné nástroje. Uvažuje sa aj o využití Európskeho fondu pre strategické investície či Slovenského investičného holdingu, ktoré by mohli ponúknuť finančnú páku na rozsiahle investície do renovácie budov.

Energetická efektívnosť sa javí ako zdroj, na ktorom sa môžeme všetci zhodnúť. Pri strategických zámeroch to naozaj vyzerá ako relatívne bezproblémová oblasť. Avšak pri realizácii je energetická efektívnosť často na okraji pozornosti tak politických špičiek, ako aj lídrov z podnikateľského prostredia. Energetická efektívnosť nie je o jednom megaprojekte, ako to poznáme pri jadrových či tepelných elektrárňach alebo infraštruktúrnych prepojeniach, ale skôr o množstve malých, na lokálne podmienky prispôsobených projektoch. A práve tu je potrebné zabezpečiť tak finančnú podporu, ako aj vytvoriť prostredie, ktoré by robilo tieto investície rentabilnými. Investície v tejto oblasti sa môžu výrazne vrátiť v podobe rastu a pracovných miest.

Autor: Lívia Vašáková · Foto: Európska komisia