Elektrina zo slnka

Fotovoltika prešla u nás dynamickým vývojom, s čím súvisí viacero období. FV pred zákonom o podpore OZE, investičné obdobie, strešné inštalácie, malé zdroje do 10 kW a nakoniec súčasnosť s očakávanou podporou EÚ na inštalácie malých zdrojov. Tieto udalosti sa odohrali od roku 2009 až po dnešok. Za krátku dobu tak aj fotovoltika prispela k zásadnej zmene energetiky.

Komerčná fotovoltika je technológia s históriou siahajúcou do začiatku sedemdesiatych rokov. V tom čase bola vesmírnou a drahou technológiou. Zmenou milénia sa stala používaným pozemským zdrojom elektriny. U nás sa zmeny dočkala prijatím zákona o podpore Obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a Kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) v auguste 2009 (Zákon č. 309/2009 Z. z.). Predtým existovalo na Slovensku pár inštalácií na vysokých školách, jedna komerčná vo Vyšnom Kubíne (cca 20 kW) a ostrovný systém na Téryho chate vo Vysokých Tatrách. Prijatím zákona sa spustilo dynamické investičné obdobie, ktoré trvalo od polovice roka 2009 do júna 2011. Je označované za obdobie najväčšieho nárastu inštalovaného výkonu. Slovensko malo „trochu“ väčšie šťastie pri regulácii rozvoja a v samotnom zákone o podpore OZE stanovilo limity na jednotlivé inštalácie. V tomto období aký- koľvek zdroj, aj FV – do 1 MW nepotreboval povolenie ministerstva hospodárstva a teda aj osvedčenie o súlade s Energetickou koncepciou od Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS). V tom čase vznikla väčšina takýchto fotovoltických elektrární (FVE), asi 350 inštalácií vo výkone 100 kW až 1 MW na voľnej (zelenej) ploche. V decembri roku 2009 vydal SEPS 36 „osvedčení“ pre FVE s celkovým výkonom 120 MW. V tomto čase mala FV vysokú finančnú podporu. Cena elektriny z FV sa pohybovala okolo 400 €/MWh, teda viac ako trojnásobok štandardnej konečnej ceny elektriny. Vyplývalo to z vtedajších cien technológií a najmä FV panelov.

V roku 2010 došlo k zmene zá- kona č. 309/2009, keď sa s účinnosťou od 1. júla 2011 prestala podporovať pozemná inštalácia slnečných elektrární. Od účinnosti tejto zmeny bolo možné realizovať FVE s určenou podporou len na „strechách a fasádach budov“ a do výšky 100 kW a neskôr (júl 2013) iba do 30 KW. Cena elektriny z FV klesla z pôvodných 430 €/MWh na terajších 88,89 €/MWh.

Od začiatku januára minulého roka je platná zatiaľ posledná úprava zákona o podpore OZE a VÚKV (vysoko účinnej kombinovanej výroby), ktorá zavádza nový pojem – Malý zdroj do 10 kW bez podpory doplatkom. Zaznamenali sme aj zvýšený záujem ľudí o vlastný zdroj elektriny. Technológia FV sa stala cenovo takou dostupnou, že sa zaplatí aj na základe vlastnej spotreby.


MOŽNOSTI REALIZÁCIE FV

V zásade sú na výber dva základné spôsoby realizácie: pripojený do elektrickej sústavy – „sieťový“ a oddelený systém – ostrovný. Všetky ostatné systémy sú kombináciou týchto dvoch riešení. Technické riešenia komplikuje aj legislatívny pohľad. Kombinácia technických a legislatívnych prístupov potom vytvára nasledovné kategórie:

  • Klasický systém s doplatkom
  • Malý zdroj podľa § 4a zákona 309/2009
  • Ostrovný systém
  • Hybridný systém
  • Nepodnikanie v energetike


KLASICKÝ SYSTÉM S DOPLATKOM

Tento systém je pokračovaním spôsobov, ktoré boli začaté v roku 2009 prijatím zákona o podpore OZE. Ide o pripojenie FVE s využitím všetkých štyroch podporných mechanizmov: a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, b) právo na výkup elektriny na krytie strát v sústave, c) podpora doplatkom a d) právo na prevzatie zodpovednosti za odchýlku. Zákonný limit je 30 kW na streche alebo fasáde jednej budovy. Cena takejto elektriny je 88,89 €/MWh. Skladá sa z ceny elektriny na krytie strát v sústave a z doplatku.

Tieto systémy prakticky nepokračujú vo výstavbe. Hlavný a zásadný dôvod je, že všetky tri regionálne distribučné sústavy majú tzv. STOP stav na pripájanie nových OZE. Výnimkou sú iba Malé zdroje. Ďalšie dôvody sú ekonomické: podpora výkupnou cenou je pod úrovňou Grid parity a tento spôsob sa neoplatí. Za elektrinu vyrobenú a spotrebovanú v mieste výroby (nedodaná do distribučnej sústavy) dokonca majiteľ FVE musí zaplatiť Regionálnej distribučnej spoločnosti (RDS) tarifu za prevádzku systému (TPS – 22,82 €/MWh) a tarifu za systémové služby (TSS – cca. 6 €/MWh). Tieto platby narúšajú ekonomiku FVE a robia ju nerentabilnou. (obr. 1).


MALÝ ZDROJ PODĽA § 4A ZÁKONA 309/2009

Očakáva sa, že tento systém bude do roku 2020 u nás predstavovať najrozšírenejšiu aplikáciu OZE. Koncepcia rozvoja malých zdrojov predpokladá, že do roku 2020 sa nainštaluje až do 70-tisíc takýchto zdrojov. Počas druhej polovice tohto roka by mala byť spustená aj inštalačná podpora z fondov EÚ. Na druhej strane sa táto podpora ukazuje ako brzda štartu rozvoja týchto systémov. Keďže už 16 mesiacov je známe, že čoskoro bude podpora spustená, väčšina budúcich majiteľov na ňu vyčkáva. Veď počkať jeden mesiac, aby som dostal cca 1 500 €, sa oplatí.

Legislatívy rámec tejto inštalácie je 10 kW, povinnosť sa vzdať podpory doplatkom. Takáto výroba elektriny potom nie je považovaná za podnikanie v elektroenergetike a proces pripojenia FVE je kratší a lacnejší. RDS má povinnosť bezplatne takýto zdroj pripojiť do sústavy a množstvo písomností voči ÚRSO a RDS sa znížil zo stoviek na menej ako 10. Proces pripojenia je popísaný celkom presne a striktne v zákone a v praxi sa dodržuje. Realizácia Malého zdroja by nemala prekročiť jeden mesiac.

Technicky je Malý zdroj klasická FVE, kde nie je nutné inštalovať meranie na svorkách zdroja (v obrázku vyššie – meranie výroby el.).

Zákon o podpore OZE zaviedol povinnosť odbornej montáže systému. Pri pripojení Malého zdroja musí byť priložený aj dokument, že inštaláciu zrealizoval vyškolený inštalátor. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI) je jednou zo štyroch akreditovaných školiteľov. Celkovo je zatiaľ osved- čených vyše 400 inštalatérov FV a viac ako 250 na fototermiku (slnečné tepelné systémy). Zoznam inštalatérov je dostupný na stránke ministerstva hospodárstva a na portáli EnergiaWeb.sk. je k dispozí- cii aj mapa.

Malý zdroj môže byť inštalovaný len na domácnosti a nie je to systém určený pre firemné použitie. V praxi sa ukazuje problematický výkup elektriny na straty. Napriek povinnostiam je zákon v tejto oblasti „trochu“ nejasný, čo dovoľuje RDS-kám prispôsobený výklad. No výkup elektriny na straty sa netýka systémov, ktoré použijú inštalačnú podporu od EÚ. Pri využití podpory takýto systém musí svoje prebytky produkcie elektriny odovzdať do RDS bezplatne.


OSTROVNÝ SYSTÉM

Ostrovný systém je FVE nepripojená do distribučnej sústavy. V tomto prípade sú dve možnosti riešenia: objekt vôbec nemá prípojku (napr. chaty vo vzdialených oblastiach), alebo v objekte sú dve samostatné elektrické sústavy navzájom neprepojené. Ideovo je to načrtnuté v obrázkoch nižšie. (obr. 2) a (obr. 3).

Ostrovný systém vyžaduje do systému začleniť akumulátor elektriny na obdobie použitia, keď nesvieti slnko. Práve to zvyšuje jeho cenu asi o 50 % a použitie aj iného typu invertora (súčasne aj kontrolér nabíjania), ktorý je schopný pracovať bez podpory distribučnej siete. Takýto systém má ekonomickú prevádzku iba tam, kde by zrealizovanie prípojky prevýšilo cenu zvýšenej investície. Prípadne tam, kde nie je možné prípojku zrealizovať vôbec.

Autor: Pavel Šimon, EnergiaWeb.sk · Foto: depositphotos